Bežnou praxou inkasných spoločnosti je získanie pohľadávky formou postúpenia od rôznych subjektov poskytujúcich úvery. Výnimkou nie sú ani postúpenia pohľadávky z banky na inkasnú spoločnosť, čím sa elegantne pohľadávka dostáva mimo bankový sektor a začína sa proces vymáhania profesionálnymi „vymáhačmi“. Postúpenia pohľadávok, ktoré sa dostávajú mimo bankový sektor však musia spĺňať prísne kritéria zákona o bankách, občianskeho zákonníka, prípadne zákona o spotrebiteľských úveroch. Môžeme konštatovať, že tieto zákonné kritéria sú často porušované. Nezákonný postup banky bol identifikovaný aj pri prevzatí právneho zastúpenia klienta, ktorý bol žalovaný zo strany inkasnej spoločnosti a podľa žaloby mal zaplatiť sumu približne 2.800 eur a úroky z omeškania. Okresný súd Lučenec zamietol žalobu inkasnej spoločnosti v celom rozsahu, z dôvodu nezákonného postupu pri tzv. predčasnom zosplatnení úveru. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp.zn.:11Csp/95/2020 zo dňa 10.05.2021 ECLI:ECLI: SK:OSLC:2021:6120318941.4) vyplývajú aj právne následky tejto nezákonnosti a dôvod zamietnutia žaloby: „Z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ.“