P2P pôžičky sa často predávajú ako moderná alternatíva k bankám a nebankovkám. Bežný dlžník však nemusí rozumieť, že pri takomto modeli nemusí mať rovnakú ochranu ako pri spotrebiteľskom úvere. Vysvetľujeme, prečo sú produkty ako Zinc Euro, Žltý melón, Wishmaker, Maják, Kolektívne pôžičky či PORT Invest témou verejného záujmu.
P2P pôžičky: finančná inovácia alebo nová regulačná diera?
P2P pôžičky sa na Slovensku predávajú moderným jazykom: online, rýchlo, od ľudí pre ľudí, bez zbytočných komplikácií. Pre investora sa zdôrazňuje výnos. Pre dlžníka dostupnosť. Pre verejnosť inovácia.
Lenže advokát sa musí pýtať aj nepríjemnú otázku: čo ak je pod moderným názvom skrytý produkt, pri ktorom dlžník nemá ochranu porovnateľnú so spotrebiteľským úverom?
Na slovenskom trhu sa s P2P alebo podobnými modelmi možno stretnúť napríklad pri platformách:
Nie všetky tieto modely sú rovnaké. Niektoré sú viac orientované na dlžníka, iné na investora, niektoré pôsobia ako hybridné alebo hraničné modely. Spoločné je však to, že bežný človek ich môže vnímať podobne ako bežnú bankovú alebo nebankovú pôžičku. Práve v tom je problém.
Čo hovorí Národná banka Slovenska
Národná banka Slovenska vo svojom informačnom texte uvádza, že P2P lending je alternatíva k bankovým produktom. Podľa NBS dlžník nezískava financovanie od jednej finančnej inštitúcie, ale od desiatok až stoviek jednotlivcov prostredníctvom online platformy.
To znie moderne a jednoducho.
Tá istá NBS však zároveň uvádza aj podstatne dôležitejšiu vec: P2P lending funguje mimo tradičného bankového sektora, nepodlieha rovnakým štandardom a dohľadu ako bankové pôžičky a P2P platformy nie sú pod dohľadom NBS.
Ak je produkt predávaný človeku v núdzi podobne ako pôžička, ale bez rovnakej ochrany ako spotrebiteľský úver, nejde o detail. Ide o systémový problém.
Človek si požičiava ako spotrebiteľ, ale nemusí mať ochranu ako spotrebiteľ
Pri klasickom spotrebiteľskom úvere zákon stanovuje množstvo povinností pre veriteľa. Veriteľ musí posudzovať schopnosť klienta splácať, poskytovať povinné predzmluvné informácie, uvádzať celkovú cenu úveru, rešpektovať pravidlá RPMN, predčasného splatenia, sankcií či vymáhania.
Pri P2P pôžičke môže byť situácia iná.
Vedecká monografia Simony Hesekovej Bojmírovej: Poskytovanie pôžičiek peer to peer spôsobom v kontexte legislatívy upravujúcej poskytovanie úverov spotrebiteľom upozorňuje, že P2P lending sa v SR stal konkurenciou úverom poskytovaným bankami alebo veriteľmi s povolením NBS a zároveň otvára otázku potreby právnej regulácie. Monografia sa zameriava práve na model, kde na strane dlžníka aj investora vystupujú fyzické osoby nepodnikatelia.
Praktický dôsledok je jednoduchý: človek si môže požičiavať na osobnú potrebu, ale nemusí byť chránený tak, ako keby čerpal spotrebiteľský úver od regulovaného veriteľa.
To je zvlášť nebezpečné pri ľuďoch, ktorí sú už zadlžení, majú nepravidelný príjem, boli odmietnutí bankou alebo nerozumejú rozdielu medzi nebankovým úverom a P2P modelom.
Riziko č. 1: posudzovanie schopnosti splácať
Pri spotrebiteľskom úvere je posudzovanie schopnosti splácať jednou zo základných zákonných povinností veriteľa. Pri P2P modeli môže byť posudzovanie bonity nastavené pravidlami platformy, nie rovnakým režimom ako pri regulovaných úveroch.
To je vážne. Ak bankový alebo licencovaný nebankový veriteľ klienta odmietne, nemusí to byť „zbytočná komplikácia“. Niekedy ide o signál, že ďalší úver môže klienta ešte viac zadlžiť.
Preto je riziková najmä komunikácia typu: „zamietli vám inde pôžičku?“, „bez kontroly v úverovom registri“, „pôžičku vám môžeme schváliť, aj keď inde vás zamietli“.
Takúto komunikáciu možno nájsť napríklad na stránke Zinc Euro, kde sa uvádza pôžička online až do 7 000 eur, bez kontroly v úverovom registri, a reprezentatívny príklad pri maximálnom Zinc úroku 39,9 % p. a.
Pri človeku v tiesni môže veta „inde vás zamietli“ pôsobiť ako lákadlo. Z právneho a sociálneho pohľadu je to však presne moment, keď by mala byť ochrana dlžníka najsilnejšia, nie najslabšia.
Riziko č. 2: celková cena pôžičky nemusí byť pre človeka čitateľná
Pri spotrebiteľských úveroch má klient dostať štandardizované údaje, ktoré mu umožnia porovnať cenu úveru. Pri P2P pôžičkách sa môžu náklady objavovať pod rôznymi názvami: úrok, poplatok, provízia, servisný poplatok, aukčný poplatok, poplatok za sprostredkovanie alebo iné označenie.
Problém nie je iba v názve. Problém je v tom, či bežný človek skutočne rozumie celkovej cene pôžičky a vie ju porovnať s bankovou alebo nebankovou ponukou.
Ak produkt vyzerá ako pôžička, predáva sa ako pôžička a spláca sa ako pôžička, verejnosť má právo očakávať jasnú odpoveď: koľko presne ma to bude stáť?
Riziko č. 3: nejasný alebo anonymný veriteľ
Pri niektorých P2P modeloch sa môže stať, že dlžník nevidí jasne, kto je jeho skutočný veriteľ. Investori môžu vystupovať pod kódmi, ID alebo používateľskými menami.
Pri platforme Žltý melón sa práve táto otázka dostala pred súdy. V rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/25/2021, a Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoCsp/21/2022, súdy riešili zmluvy, v ktorých boli veritelia označení iba ako ID investora a používateľské meno. Oba krajské súdy potvrdili záver, že takéto označenie môže spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke pre neurčitosť veriteľov.
Podstatná myšlienka je jednoduchá:
Nestačí, že platforma si vie veriteľa interne dohľadať. Pri zmluve o pôžičke má byť zo zmluvy jasné, kto požičiava a komu má dlžník plniť.
Judikatúra v tejto oblasti nemusí byť úplne jednotná. O to viac však platí, že neurčitosť veriteľa je vážna právna otázka, ktorú nemožno odbiť ako technický detail.
Riziko č. 4: platforma, postúpenie pohľadávky a inkasná spoločnosť
Ďalšou praktickou otázkou je, čo sa stane, keď dlžník prestane splácať.
Pri niektorých modeloch sa môže objaviť reťazec: platforma, vyhlásenie okamžitej splatnosti, postúpenie pohľadávky, inkasná spoločnosť, predžalobná výzva, žaloba.
Pri kauzách súvisiacich so Zinc Euro sa v analyzovaných súdnych listinách objavuje postúpenie pohľadávok na BENCONT COLLECTION, a.s. Obrana dlžníkov bola postavená najmä na otázkach platnosti zmluvnej konštrukcie, anonymizácie strán, konfliktu záujmov, postúpenia pohľadávky a možného obchádzania spotrebiteľskej ochrany.
V dvoch doložených prípadoch po vecne odôvodnenom odpore žalobca žalobu vzal späť a súdy konanie zastavili. To neznamená, že existuje definitívny rozsudok o neplatnosti celého modelu Zinc Euro vo všetkých prípadoch. Znamená to však, že takáto obrana je prakticky relevantná a nemožno automaticky predpokladať, že každý vymáhaný nárok je právne nesporný.
Riziko č. 5: vysoký výnos pre investora znamená tlak na dlžníka
P2P platformy často komunikujú výnos smerom k investorom. To je legitímne, ale treba si položiť otázku: z čoho je tento výnos platený?
Ak investorovi niekto sľubuje alebo marketingovo zdôrazňuje vysoký výnos, tento výnos v konečnom dôsledku spravidla platí dlžník cez úrok, poplatky alebo iné náklady.
Napríklad PORT Invest na svojej stránke komunikuje investovanie „bez rizika“, ročný výnos 20 %+ a výnos až do 24,33 % p. a. Zároveň uvádza, že investovanie prináša „nulové riziko“, plné krytie neúspešných investícií a zaručený vysoký výnos.
Vo finančnom svete je kombinácia vysokého výnosu a nulového rizika vždy dôvodom na zvýšenú pozornosť.
Riziko č. 6: majetkové a podnikateľské pozadie nie je nepodstatné
P2P pôžičky sa niekedy prezentujú ako „ľudia požičiavajú ľuďom“. To však neznamená, že ide o spontánnu susedskú výpomoc. V skutočnosti ide o organizované online platformy, často s podnikateľským a finančným zázemím.
Verejne dostupný komerčný článok Forbes BrandVoice o Zinc Euro uvádza Jaroslava Kisku a jeho synov Michala a Maroša, založenie firmy v roku 2014 a skutočnosť, že Jaroslav Kiska poskytol osobné finančné zdroje na rozbeh a garanciu investícií. Samotný Forbes článok výslovne označuje ako BrandVoice, teda komerčný obsah vytvorený v spolupráci s klientom.
Túto informáciu treba vnímať nie ako obvinenie, ale ako verejne dostupný údaj o podnikateľskom pozadí platformy.
Zároveň to ukazuje podstatnú vec: P2P lending nie je len romantická predstava o tom, že jeden človek pomáha druhému. Je to finančný biznis.
Prečo je to problém verejného záujmu
Nebankový sektor musel byť historicky regulovaný najmä pre vysoké náklady, nekalé praktiky, zneužívanie slabšej pozície klienta a nedostatočné posudzovanie schopnosti splácať.
Ak sa podobné riziká môžu objaviť v novom technologickom obale, verejnosť musí dostať jasnú informáciu. Nie až vtedy, keď je klient v exekúcii alebo keď mu príde platobný rozkaz.
P2P pôžička nie je automaticky zlá. Ale nie je ani automaticky bezpečná len preto, že sa volá „od ľudí“.
Osveta musí byť jasná:
P2P pôžička nie je nevinná len preto, že sa volá „od ľudí“.
P2P pôžička nie je automaticky bezpečná len preto, že je online.
P2P pôžička nie je bežný spotrebiteľský úver len preto, že ju človek použije na osobnú potrebu.
Čo si má človek overiť pred podpisom P2P pôžičky
Pred podpisom treba žiadať odpovede na tieto otázky:
- Kto je skutočný veriteľ?
- Je veriteľ uvedený menom, alebo iba kódom či prezývkou?
- Aká je celková cena pôžičky?
- Je uvedená RPMN alebo iba vlastné označenia poplatkov?
- Je produkt pod dohľadom NBS?
- Kto posudzuje schopnosť splácať?
- Bude pôžička evidovaná v úverovom registri?
- Kto bude pôžičku vymáhať pri omeškaní?
- Môže byť pohľadávka postúpená inkasnej spoločnosti?
- Obsahuje zmluva rozhodcovskú doložku?
- Rozumie klient tomu, komu má plniť a kto môže od neho vymáhať dlh?
Čo robiť, ak už prišla výzva, platobný rozkaz alebo žaloba
Ak klient už dostal predžalobnú výzvu, platobný rozkaz alebo žalobu z P2P pôžičky, netreba automaticky predpokladať, že nárok je právne nesporný.
Treba preveriť najmä:
- samotnú zmluvu o pôžičke,
- identifikáciu veriteľa,
- všeobecné obchodné podmienky,
- výšku úrokov a poplatkov,
- spôsob vyhlásenia okamžitej splatnosti,
- zmluvu o postúpení pohľadávky,
- oprávnenie subjektu, ktorý pohľadávku vymáha,
- premlčanie,
- prípadnú rozhodcovskú doložku,
- to, či celý model neobchádza pravidlá spotrebiteľskej ochrany.
Tento článok nie je výzvou na neplatenie záväzkov. Je výzvou na to, aby sa dlžník pred podpisom zmluvy pýtal na právny režim pôžičky a aby pri spore nepredpokladal automaticky, že každý vymáhaný nárok je právne nesporný.
Záver
Finančné inovácie môžu byť užitočné. Ale iba vtedy, ak neznižujú ochranu slabšej strany. Ak sa ľuďom predávajú pôžičky, verejnosť má právo vedieť: kto požičiava, kto zarába, kto nesie riziko a akú ochranu má ten, kto si peniaze požičiava.
Pri P2P pôžičkách je práve toto jadro problému.
Právne možnosti sa môžu líšiť podľa okolností prípadu.