#sudnaochrana #bonita #nekalapraktika #bezurocnyuver #spotrebitel #osobnybankrot #vymahanie #predcasnasplatnost
Na strane klienta, ktorý je vo vzťahu s bankou, existuje legitímne očakávanie založené na zákonnom stanovených povinnostiach banky, ktoré odôvodnene dáva klientovi banky podstatne vyšší stupeň dôvery voči správaniu a postupom svojho úverového veriteľa – banke, ako je tomu v prípade veriteľa – nebankovej spoločnosti. Hoci prax rokov minulých ukázala, že bankové domy tento vyšší stupeň dôvery, ktorý voči nim verejnosť stále požíva, adekvátne nereflektujú, čo sa prejavuje v určite informačnej asymetrii v úverovom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Nezákonné postupovanie bankových pohľadávok je tiež jedným z problematických procesov bánk. „Keďže v danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy nastane až dňa 25.08.2024, čo znamená, že v čase, keď došlo k postúpeniu tejto pohľadávky dňa 14.12.2020, ešte nenastala konečná splatnosť úveru, a teda predmetom postúpenia pohľadávky bol tzv. živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný, je zmluva o postúpení pohľadávok v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z z o bankách, a teda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu žalobca nie je v spore vecne aktívne legitimovaný, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.“ (Rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn.: 8CoCsp/13/2023 zo dňa 20.06.2024)