Nebanková spoločnosť C. dojednala s poškodeným klientom úver na kúpu auta v rozpore so zákonom, čo sa podarilo právoplatne potvrdiť rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Csp/35/2018 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/364/2018. Na základe úspešného uplatnenia nároku spotrebiteľa z porušenia práva alebo povinnosti voči nebankovej spoločnosti bol zo zákona daný aj ďalší nárok na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa. Pre vznik tohto práva zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola spôsobená ujma, ale postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti došlo. Pri určovaní samotnej výšky finančného zadosťučinenia sa už skúma rozsah, trvanie a intenzita spôsobenej ujmy. Nezákonným konaním nebankovej spoločnosti bola počas troch rokov reálne spôsobená klientovi materiálna ujma v podobe bezdôvodného obohatenia v sume 5.373,20 eur (nepremlčaná časť 3.700 eur bola vrátená klientovi) ako aj nemateriálna ujma spočívajúca v zásahu do jeho súkromného života (najmä dôsledky nemožnosti previesť počas niekoľkých rokov auto do svojho vlastníctva a dlhodobé znižovanie rodinného príjmu o nezákonné splátky poukazované nebankovke).
Na základe právoplatného rozhodnutia o úspešnom uplatnení práva si poškodený klient uplatnil voči nebankovej spoločnosti C. aj ďalší zákonný nárok na primerané finančné zadosť učinenie, ktorý mu bol rovnako úspešne priznaný v sume 1.824,84 eur na základe rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/30/2021 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Csp/87/2020.
Právny základ pre uplatňovanie nárokov poškodených spotrebiteľov na primerané finančné zadosťučinenie je už ustálený aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aaÚstavného súdu Slovenskej republiky. Z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 v spojitosti s Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 124/2020 z 15.04.2020:
„Ustanovenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. – primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa) má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. … Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby bola spotrebiteľovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“